FreeBSD a Linux čo je čo?

Porovnanie free platform Pokúsim sa o elementárne porovnanie FreeBSD a Linuxu. Mám ich oba nainštalované na počítači....


Porovnanie free platform
Pokúsim sa o elementárne porovnanie FreeBSD a Linuxu. Mám ich oba nainštalované
na počítači. Účelom tohto príspevku nie je vychváliť FreeBSD, ale iba zaplniť
informačné vákuum a priblížiť čitateíom, najmä užívateíom Linuxu, ale nie len
im, operačný systém FreeBSD, o ktorom sa bežne veía nedočítajú, pretože
komunita vyvíjajúca FreeBSD je viac uzatvorená a nie komerčne založená. O
Linuxe toto zase nemÖžeme povedať. Sú komerčné (Suse, Caldera), ale aj
nekomerčné balíky Linuxov (Debian). Istotne, komerčný aspekt je potrebný, ale
jeho dÖsledkom je aj to, že o Linuxe sa viacej píše.
Systém FreeBSD, resp. platforma BSD je vraj jedna z najlepších. Tvrdia to
odborníci. FreeBSD je rozšírenie operačného systému BSD UNIX pre počítače x86,
je vyvíjaný a udržiavaný veími koordinovaným členským týmom. Keď SUN portoval
Systém V Release 4.0, aby vytvoril Solaris 2, firma sa vzdala kódu AT&T/
/USG/UI/Novell TCP/IP a použila kód BSD, pretože bol jednoducho lepší. FreeBSD
je založené na kóde 4.4 BSD (Berkley Software Design, Inc. BSDI). Objavenie sa
FreeBSD má počiatky už kdesi na konci sedemdesiatych rokov. Rozvíjala ho
americká vojenská inštitúcia DARPA. História je legendárna. Linux sa narodil
začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa Linus Torvalds začal venovať Minixu.
Napokon časť kódu BSD prevzal aj Linux. Na vývoji FreeBSD participovali íudia
ako Bill Joy (csh, curses, vi) alebo Mark Horton (sendmail).
BSD kód má tri nekomerčné platformy:
FreeBSD distribúcia obsahuje najmä podporu pre i386 (teda PC kompatibilné)
NetBSD distribúcia obsahuje podporu pre široké spektrum počítačovej architektúry
OpenBSD distribúcia je na rozdiel od FreeBSD, podobne ako NetBSD, pre viac
druhov procesorov
Všetky tieto tri platformy sú medzi sebou podstatne viac rozdielne ako rÖzne
distribúcie Linuxu.
FreeBSD beží napríklad na servere Yahoo, Walnut Creek CD-ROM (známy pod
ftp.cdrom.com) a používa ho aj najväčšia špionážna vojenská organizácia na
svete NSA.
Porovnanie s Linuxom?
FreeBSD je rýchlejší najmä pri väčšom zaťažení, ale Linux zase užívateísky
jednoduchší, užívateíský viac "sexy", čomu dopomo-hla aj väčšia komunita
pracujúca na rÖznych verziách Linuxu. V neposlednom rade aj veíká reklamná
kampaň komerčných Linuxov (napríklad Caldera, Open Linux, Suse, Corel Linux a
pod.) spÖsobila, že Linux je viac "na očiach" verejnosti. Bolo by nesprávne
všeobecne tvrdiť, že jeden alebo druhý systém je lepší. MÖžeme to však povedať
o konkrétnych funkciách. Kernel FreeBSD a Linuxu je podstatne iný, existujú
veíké rozdiely v systémových volaniach, knižniciach, systémovej správe a pod.
Linux a FreeBSD sú stabilné systémy ako skoro všetky UNIXy. Keďže FreeBSD
íahšie znáša väčšiu záťaž ako server, viac sa hodí do záťažového prostredia.
Linux je zase výborný ako pracovná stanica. Systém FreeBSD je lepší najmä z
pohíadu sieťového vybavenia. Ak by ste chceli mať napríklad DNS router, ftp
server, e-mail gateway, firewall, web server, proxy server zároveň, FreeBSD
bude lepšou voíbou. Linux je zase vhodnejší ako pracovná stanica najmä pre
jednotlivcov či akademické prostredie (školy, univerzity), ale aj pre
začiatočníkov s UNIXom.
FreeBSD ma zaujal najmä tým, že mi zbehol skoro všetky aplikácie pre Linux (Red
Hat 6.0). Bez problémom na ňom spustím WordPerfect pre Linux, Applix pre Linux,
StarOffice 5.1 pre Linux, AVPLinux, iba niektoré aplikácie si pýtajú isté
knižnice, ktoré asi treba doinštalovať. Aj VMWare beží, ale až od verzie 4.0
(current), ktorá je však vývojová. Pravdaže, podobne ako v Linuxe, aj vo
FreeBSD mÖžete použiť simulátor WINE pre aplikácie MS Windows. Ak sa vám podarí
niekde zohnať simulátor Wabi pre Solaris, na FreeBSD ho spustíte pravdepodobne
tiež. Ak sa vám nepodarí spustiť nejakú aplikáciu Linuxu, je tu ešte možnosť
použiť program "brandelf". Žiaí, linuxovský DOSEMU je oveía lepší než PCEMU,
ktorý je zase pre FreeBSD. Tu zase vývojové tímy Linuxu predbehli tím FreeBSD.
PCEMU by mal zbehnúť dosovské aplikácie, ale podarilo sa mi na ňom zbehnúť iba
Telix; Norton Commander a ani T602 už nechceli ísť. V Linuxe mi chodili bez
komplikácií. A navyše, DOSEMU vie spustiť aj grafické dosovské hry i Windows
3.1.
V čom je rozdiel oproti Linuxu najmä z užívateíského pohíadu? Nechajme
technické komparácie bokom.
Prvý a hneď viditeíný rozdiel je pri bútovaní FreeBSD. Bútovanie sa mÖže až
dvakrát prerušiť a v prípade, že nenabútujeme, mÖžeme použiť voíbu "Visual
Config", pomocou ktorej veími íahko zablokujeme ktorékoívek zariadenia. Boot
Manager je oveía lepší. Na druhom disku mám Linux, takže mÖžem porovnať.
Napríklad stalo sa, že som musel formátovať časť disku. Lilo mi potom
nenabútoval a musel som použiť disketu. FreeBSD nie je také citlivé, ak
zasahujeme do iných častí diskov. Vždy nabútuje.
FreeBSD nepoužíva Runlevels ako Linux. Ďalší rozdiel je vo vytváraní diskových
oddielov, Linux totiž fyzicky delí disk, FreeBSD nie. FreeBSD vytvorí jeden
diskový oddiel (ako jeden ho vidí DOS) a v nej si vytvorí svoje vlastné diskové
oddiely (partitions). FreeBSD inakšie označuje disky. Linuxovské /dev/hda je vo
FreeBSD /dev/wd0. Rozdiel je aj v niektorých príkazoch. Napríklad v Linuxe
príkaz mount -t iso9660 je vo FreeBSD mount -t cd9660. FreeBSD inakšie označuje
vlastné a cudzie diskové oddiely. FreeBSD používa dva termíny na označenie
diskových oddielov: "slice" a "partition". Toto delenie diskových oddielov vo
vnútri FreeBSD, ktoré DOS v podstate nevidí, sa mi strašne páči, pretože si
pamätám, ako som bol nešťastný, keď som musel deliť celý disk za svojich
starých čias, keď som začínal s Linuxom. Rozdiel je aj vo veíkosti kernelu,
ktorý je vo FreeBSD okolo 2 MB. Týmto vzniká problém štartovacej diskety,
pretože kernel sa normálne nezmestí na disketu, treba vyrobiť špeciálny kernel.
Tomuto problému sa venuje projekt PicoBSD, čo je miniatúrna verzia OS FreeBSD
na jednej diskete aj s možnosťou pripojenia na Internet. Ale musím v tomto
uprednostniť Linux, ktorého možnosť spúšťať systém zo systémovej diskety je
oveía lepšia. Výhoda FreeBSD je zase v rýchlosti bútovania, pretože kernel
Linuxu je obyčajne skomprimovaný a kernel FreeBSD nie.
Ten najdÖležitejší rozdiel, ak obídeme rÖzne technické komparácie, o ktorých sa
na Internete určite dočítate dosť, je v užívateískom rozhraní. Program fdisk je
vo FreeBSD tak ťažkopádny, že som bol pri jeho prvotnom použití úplne vedía aj
po niekoíkoročných skúsenostiach s Linuxom. Aj sami autori dokumentácie
pripúšťajú túto ťažkopádnosť. Dokumentácia je dobre vybavená, ale iba v
angličtine. FreeBSD sa pomerne dosť ťažko konfiguruje v porovnaní s Linuxom.
Napríklad nastavenie zvukovej karty sa rieši zadaním príkazu do konfiguračného
súboru potrebného pre kompiláciu kernelu, čo v Red Hat Linux vyriešite zadaním
jednoduchého príkazu "setup". Najviac ma však fascinuje možnosť spúšťania
binárnych súborov iných UNIXov SUN, Linux, Solaris, čo Linux nedokáže s inými
binárnymi súbormi. Toto nie je chyba Linuxu, pretože utilita IBCS (na spúšťanie
binárnych súborov iných UNIXov) je zastaralá. Ale zase to svedčí o kvalite tímu
FreeBSD, ktorý v tomto zašiel ďalej. Simulátor Linuxu spustí aj hry ako Heretic
či Doom. Vo FreeBSD je pekné grafické prostredie KDE či GNOME, čo zase
postrádajú sesterské platformy BSD OpenBSD a NetBSD, ktoré sú ešte menej
"user-friendly" než FreeBSD. Mal som možnosť vyskúšať OpenBSD, tak hovorím z
vlastnej skúsenosti. Keď som ešte o FreeBSD nič nevedel, podarilo sa mi ho
úspešne nainštalovať bez najmenších problémov. Ale inštaláciu OpenBSD som už
nezvládol. Podarilo sa mi vymazať celý disk, kernel OpenBSD mi nechcel
rozpoznať CD-ROM, tak som sa pokúsil o inštaláciu z DOSU z prvého hard disku.
Inštalácia sa mi nepodarila, lebo OpenBSD videl v DOSe svoje inštalačné súbory
veíkými písmenami. Keďže UNIX rozlišuje veíké a malé písmena, inštaláciu som
nemohol dokončiť. Až neskÖr som to skúsil ešte raz z diskového oddielu FreeBSD.
Inštalácia sa podarila. To len na ukážku, aby čitateí vedel, prečo tvrdím, že
FreeBSD je užívateíky lepší než napríklad OpenBSD.
V systéme FreeBSD mÖžete samozrejme používať programovacie jazyky, ktoré
používate aj v Linuxe, a ak máte zdrojové kódy možno skompilovať či vyvíjať
kódy pre linuxovskú platformu. Mám na mysli už zabudovanú vývojovú podporu, v
ktorej mÖžete programovať aplikácie pre Linux.
FreeBSD je na rozdiel od niektorých komerčných Linuxov iba jeden a je
bezplatný. Rozdiel medzi Linuxom je aj v spÖsobe distribúcie FreeBSD. Systém má
tri distribúcie. Napríklad 3.3 Release je normálna distribúcia. 3.3 Stable je
stabilnejšia ako 3.3 Release a distribúcia Current je vývojová, ktorá mÖže mať
veía chýb. Vo FreeBSD zase existujú tzv. "ports", čo sú aplikácie, ktoré nie sú
priamou súčasťou "chrbtice" systému. Pri inštalácii FreeBSD sa systém opýta, či
chcete inštalovať "ports" do daného adresára. Ak zadáte áno, v adresári máte
tzv. "tarballs", ktorých mÖže byť veími veía. Keď ste pripojený na Internet,
stačí iba zadať v patričnom adresári "ports" danej aplikácie "make" a ostatné
potrebné súbory sa stiahnu zo siete.
Na záver: Jedným z najväčších dÖvodov, prečo *BSD nie je tak populárne ako
Linux je v tom, že Linux bol na začiatku naprogramovaný bližšie k Systému V. Z
komerčného híadiska, ak sa všetci výrobcovia UNIXov rozhodnú pre Systém V
(napr. zo SunOS na Solaris), potom používanie systémov BSD vyzerá nelogicky. A
keď sa objavil bezplatný Linux, ktorý bol viac kompatibilný so Systémom V, pre
technikov bolo íahšie prispÖsobiť si ho k svojej práci "Veď vyzerá skoro ako
náš Sun." Ale Linuxu som veími vďačný najmä za to, že z UNIXu, ktorý je inakšie
užívateísky nepriateíský, sa stal užívateísky akceptovateíný systém prístupný
pre každého.
0 1762 / alsn









Komentáře
K tomuto článku není připojena žádná diskuze, nebo byla zakázána.